Pred rokom sme pokrstili moju knihu. Somínam si na ten pocit, keď som ju dopísala. Domaľovala. Docítila. Aj na ten pocit keď som ju definitívne odklepla do tlačiarne. Škerila som sa celú noc na plafón. Spomínam si aj na ten pocit, keď mi knihy doviezli z tlačiarne. Ako som si sadla na zem a objímala som všetky do jednej. Spomínam si, keď mi poslali ISBN a pochválili obálku. Tiež si spomínam na jej krst a všetkých 157 ľudí, ktorí sa ho zúčastnili. A v živej pamäti mám všetky reakcie tých, ktorí ju držali v ruke. Ja sama patrím k tým, ktorým pomôže vždy, keď ju zas a znova vdýchnem. Keď som ju pustla do sveta, poslala som k Nebu pomyslený balónik šťastia so skromným želaním, aby oslovila srdcia tých, ktorí sa v nej majú nájsť. Aby objala hĺbku a šírku ich životov tak silno, že pocítia každodenný zázrak "dneška" s vďakou, že môžu. Že chcú. Že smú. Po roku môžem hrdo, s láskou a neopísateľnou vďakou povedať, že sa mai to podarilo.
"Niektoré dni budeš ty svetlom pre iných a niektoré dni budeš ty potrebvať ich svetlo. Ale dovtedy, kým bude svetlo, bude nádej a bude cesta."