Jednym z mnohych zazrakov, ktore nam boli dopriate, bola minulorocna put do Svatej zeme. Velke veci sa tam diali, ved viete, zdielala som. Boli sme tam vdaka Bohu a priatelom a rodine, ktori nam to dali zcasti ako svadobny dar k nasej druhej prvej svadbe. Mali sme ist dvaja.
Ale Misko prejavil zaujem ist s nami.
Sami sme netusili, co nas caka a co to obnasa, akym sposobom to je ci nie je narocne a kedze to nebolo uplne malo penazi, pytali sme sa na dovod, preco chce ist. Ci len nechce byt bez nas alebo si chce urobit vylet (Misi, ale tam na ziaden futbal nepojdeme, ani sa kupat v mori)Povedal, ze nevie, ale chce. Zvazovali sme. Povedala som si: Po tom vsetkom, co nami prechadza, su veci, ktorym nemusime rozumiet, ani ich uchopit. Ale co ak ho tam vola nieco dolezite? A mozno uz nebude mat prilezitost ist? Tak isiel. Uz pocas 1.dna som vnimala otazky, pytal sa a chcel rozpravat o veciach pre nas tak vzdialenych, a pritom takych blizkych. Bol to uzasny, hlbokym zmyslom naplneny cas. Po pristani vo Viedni nastupoval do autobusu smer Trnavka, otocil sa ku mne a hovori: "Mami, toto bol ten najlepsi vylet! Este by som isiel. A vies, co mi tam Boh povedal? Ze vsetko je v poriadku. Nielen s Tebou, co sa deje ale vies stale v zivote tak vsetko so vsetkym. Ze vsetko je vzdy v poriadku." Sadli sme vedla seba a ja som prerevala celu cestu naspat. Tak len tolko na dnes, milovani. VSETKO JE V PORIADKU.