Moji drahi, zlati, milovani. Tak mi volali vysledky z MR mozgu na Heyducke a opat pojdem na PET CT (to je to speci k veci co mi pichnu do zily okrem kontrastnej aj radioaktivnu, aby som sviiiicila este viac! Opuch sa zmiernil, ale radiolog vyhodnotil, ze ta ozarovana mts (co som mala v lebke tu konstrukciu lesenie, pamatate) sa asi malilinko zvacsila, ale moze, a nemusi, to byt postradiacne neviemco, tak potrebuju opat porovnat snimky. A sak nech porovnavaju, zlati su. Dobre je, ze tie dalsie dve, vyoperovana a druha ozarovana tam nie su a ani sa nic nove nezjavilo. Taaakze cakam na termin a potom na vysledky. Teda cakam. Necakam. Strasne fajn je, ze mi je fajn (az na tieto dni kedy uplne fajn vdaka pocasiu je malokomu). Doktor zavolal, my ze dobre, este sa ma aj popytal na Svatu Zem a isla som spat. A asi idem zas, blikam tu jak motyl Emanuel.
Som vdacna za pokoj, nad to nie je. A ono to ide ruka v ruke s tym ostatnym, ked sa urputne nenamahas, nepytas, neocakavas, nepozadujes, nestavias do role obete. Jednoducho beries, co sa ponuka, bez zbytocnych kecov. A potom pride moment, ked pochopis, ze sa Ti toho ponuka uhuuuu oooovela viac a ty sa slobodne mozes rozhodnut, ci a co si vezmes. Lebo mozes. Lebo si hodny. Lebo nie si obetou. Lebo si milovany. Lebo budujes seba a vsetko a vsetkych naokolo. Lebo sme jedno. Lebo mozeme svietit, aj ked blikame alebo ked sa nam vybijaju baterky. Lebo staci iskra. Lebo staci zrnko. Lebo co zo skutocneho pramena vyviera, nikdy nevyschyna.